Stal sa známym tým, že natočil priebeh študentského protestu zo 16. novembra 1989 v Bratislave. Po revolúcii pracoval PAVEL JACZ ďalej ako redaktor Slovenskej televízie, sledoval nástup organizovaného zločinu a dostal sa do konfliktu s mafiánom Petrom Steinhübelom, ktorý ho neskôr dokopal. Pavla Ruska kedysi podľa vlastných slov učil, ako stáť pred kamerou, no nevie, či by bol schopný objednať si vraždu svojej vtedajšej spoločníčky Sylvie Volzovej. Už vtedy mu však hovorila, že sa bojí o svoj život.
Ako vznikli zábery zo 16. novembra ‘89, ktoré sa pravidelne objavujú v televízii?
„Ako novinár som mal som vtedy na starosti právnu propagandu. To znamená, že som sledoval políciu, prokuratúru a súdy. Bol som informovaný človek a vedel som, že niečo také sa chystá. Išiel som za zástupcom šéfredaktora, aby mi dal kameramana, ale povedal, že to sa nakrúcať nebude. Zavolal som svojmu človeku na polícii a povedal som mu, že tam idem bez kamery, nech policajti o mne vedia a nezbalia ma. Aj napriek tom som tam stretol nášho kameramana a policajti nás skontrolovali. Keď zistili, o koho ide, pustili nás. Dokonca nám tajní priniesli aj baterky.“
Do kamery?
„Áno, kráčali pri nás tajní a pred ministerstvom, kde sa pochod skončil, nám dochádzali baterky. Tak som sa ich opýtal, chlapci, čo tu robíte. Odvetili, že majú príkaz nás chrániť. Spýtal som sa ich pred kým a radšej som ich poprosil, nech nám donesú baterky, lebo nám dochádzajú. Takže s nakrúcaním nebol problém.“
Ako tie udalosti policajti vnímali?
„Radoví policajti to vnímali tak, že len plnia príkazy. Nebol som síce v strane, ale mal som dobré vzťahy s tajomníkom ÚV KSS Gejzom Šlapkom. Keď sa tam objavil, vedel som, že sa bude len debatovať. Keď bola sviečková demonštrácia 25. marca 1988, pýtal som sa ho, prečo sú tam polievacie autá. On hovoril, že policajti tam musia byť a musia ich poliať. Hovoril som mu, nech to nerobia, raz sa im to vypomstí. Ešte som videl, ako rakúskemu reportérovi vytrhli kábel z kamery. Keďže mali ešte druhú skrytú kameru, aj tak to mali nakrútené. Po revolúcii som sa s Gejzom stretol a povedal mi, že som mal vtedy pravdu.“